20 apríla, 2014

Koniec jedného nekonečna. Čas objaviť ďalšie...

Je mi to strašne ľúto. Strašne. A predsa...
Toto nie je prvý apríl a ja sa s mojimi najväčšími láskami, Vami, budem musieť rozlúčiť.
Neberte mi to za zlé, ani za zbabelé (irónia, že som ešte pred nedávnom bezdôvodne ukončila prvý blog), len už nejak nevládzem.
Chvíľkové rozmary a impulzívne návrhy a verdikty sú u mňa fakt preslávené, no toto rozhodnutie k nim nepatrí.
Potrebujem prepísať celý Kaleidoskop, poriadne na ňom zapracovať, vymazať všetky zbytočnosti a chybičky, ktoré môjmu nepozornému zraku celkom unikli...
A pozriem sa aj na Víchor. Mám dokonca nápad na nový príbeh.
Kočky moje, už sa v tomto blogu cítim celkom stratená. Nejako sa mi vymkol z rúk a proste nikam nesmeruje.
Viem, že sa na mňa nahneváte a máte na to patričné právo, ja len... Je toho teraz veľa.
Bilingválne (áno, nevzali ma), chémia (dostať trojku a štvorku z jedného testu Vám hlboko ublíži) a konkurencia. :D
Každý číta ff-ky a každý bude čítať ff-ky. Neviem o čo sa tu vlastne pokúšam s nejakým zmäteným Kaleidoskopom, ktorý je možno síce jedinečný a fajn, no na druhú stranu hlúpy a nedopracovaný.
Mám pred sebou vo Worde veľa práce.
A budem drieť, snažiť sa, aby sa mi už písanie nevymykalo z rúk. Nie tak ako teraz. Som si čiastočne istá, že keď si budem tak po večeroch tichučko písať, len pre seba, pomôže to.
Chcete ešte iný dôvod? Mohli by to byť komentáre a ich nedostatok vzhľadom k prečítaniam, no na to som si už celkom zvykla, takže... Ja neviem.
Každý blog raz skončí. (Aj tak mám pocit, že som v tomto bloggerskom svete nejako pridlho, cca skoro 3 roky).
A teraz budem zase len ďakovať.
Julka, Faint a Mimuš, Bella-kejty... moje stálice. Na Vás nikdy, nikdy nezabudnem, aj keby som chcela.
A predsa aj tak nikam neodchádzam, stále Vás a vaše blogy budem neodbytne otravovať. :D
Lebo ste THE BEST a keby jestvovala trofej z číreho zlata, neváham a venujem Vám ju.
Ivuška... Anjelik strážny. Môžem Ťa tak nazvať? Vždy si ma dokázala povzbudiť a podať mi pomocnú ruku, keď som bola na kolenách a to skrz jeden komentár...
Boo. Alebo teda Aime. :P Tu je živá ukážka, že nemusíš daného človeka celkom poznať, aby ťa úplne dostal. Hah. Áno, moja, dostala si ma a pri Tebe mám priam nutkavú túžbu spoznať ťa a naveky otravovať. A to ja mám dobrý zmysel na vyhľadávanie nenahraditeľných kamarátok.
Tak baby... Už som najviac trápna.
ĎAKUJEM ♥ ♦ ♣ ♠ ∞
P.S. Nemyslite si, že ste sa ma teraz zbavili. Stále tu budem, na Vašich blogoch, na facebooku, kdekoľvek. ^.^
P.S. 2 A v blízkej budúcnosti očakávajte nový svetový bestseller od malinkej slovenskej autorky zo zabudnutého Prešova, o ktorej nikdy nebudete nič vedieť, lebo si vymyslí špičkový pseudonym rovnako ako Pittacus Lore alebo Matkin.  :DD

Love always,

                                                                                                Evush  ∞


12 apríla, 2014

Kaleidoskop 15

Viem, že som Vám sľúbila nejaký článok a už na ňom začínam pracovať.
Musím sa priznať, že sa mi veľmi nechce rozprávať, lebo... lebo sa proste hanbím.
Och, škoda reči.
Ďakujem Vám za komentáre k predošlej časti, ja proste... Ani si dostatočne nevážim aké mám úžasné, milé, verné a dokonalé čitateľky. Ste tu pre mňa. Ako málo ľudí.
Ak my sem dole napíšete adresu, pošlem Vám každej zvlášť čokoládu podľa vlastného výberu. 
Nežartujem. -.-
With endless infinite love... 


05 apríla, 2014

Kaleidoskop 14.5

Po dlhom čase. Veľa sa toho udialo, no nejako mi nie je do reči.
Prosím Vás len o to, aby ste zanechali komentár a odpustili mi túto kapitolu ako ďalší čudný úkaz na tomto čudnom blogu. 
With endless love...