The BEST of 2013

O pár hodín bude Nový rok.

Ďalší rok plný problémov, nejasností a komplexov.

Viete, teraz som v zlej nálade, keď pomyslím na marcové skúšky/ prijímačky ak chcete.

Ale na rok 2014 sa obzvlášť teším, ani neviem prečo, ale aspoň u mňa je to stále taký pocit (najmä dve minúty po vyhlásení nového roku), že všetky doterajšie problémy nie sú podstatné, prichádza niečo nové, nové výzvy a nové trápenia.

Viem, že to znie hrozne otrasne a nechystám sa tu písať úvahy, tak s touto témou končím. :D

By the way, už dávno som sem s ničím poriadnym článkom neprispela, tak som sa rozhodla napísať "The best from the year 2013".

Snáď Vás neunudím k smrti. :))

Kaleidoskop 7

Znovu by som Vám chcela veľmi, veľmi poďakovať za všetky komentáre a návštevnosť a počet prečítaní jednotlivých článkov, ktorý celkom slušne stúpa...
Ešte nedávno som mala tri komentáre a teraz ich dvakrát viac, ďakujem. ♥
Ale všimla som si, že mi občas niekto napíše, že "dokopal som sa k napísaniu komentára". Však sa ma nebojíte? :DD Veď vy dobre viete, že mi úplne stačia dve slová, nič nesplniteľné nežiadam. :)

Sooou... Pod dlhej dobe ďalšia časť, zasa s cliffom na konci, lebo ma baví sekať dej uprostred najzaujímavejšieho diania. :D 

Ale budiš, toto som písala pri dokonalému soundtracku k The Perks of Being a Wallflower, pretože to absolútne zbožňujem, film som videla stokrát a knižka v anglickom originály sa mi čochvíľa dostane do rúk. ;))

A viete ako som sa k tomu dostala? Cez fanstránku môjho milovaného Logana, ktorý tam hraje hlavnú úlohu. :3 :D

Tak čo dodať, užite si prázdniny a blížiaceho sa Silvestra, budem sa snažiť pridať ešte nejaký článok, po novom roku potom ideme lyžovať, tak mi držte palce aby som prežila bez modrín. :D

Lovely reading ♥♥

Alaska

Takže najprv chcem Vám všetkým popriať nádherné vianočné sviatky plné pokoja, lásky a so všetkým ostatným...

A chcem povedať, ako hrozne Vás všetkých ľúbim, koľko pre mňa znamenáte a... proste ste anjeli. :))

Vianoce sú mojím najobľúbenejším sviatkom v roku a vôbec si neviem predstaviť, že by nejestvovali, lebo ich ukrutne zbožňujem. :)

Hlavne teraz, keď mám takú rozcestovanú rodinu a keď sem tak málo spolu. :)

Včerajšok bol jedným z najkrajších dní v roku, dostala som viac darčekov než som dúfala a proste ♥♥♥

Veď to poznáte, pokojne mi do komentárov napíšte ako ste sa mali vy, budem len rada. :)
Takže včera som na nič nemala čas, preto som sa dneska rozhodla prebádať všetky tie dávno zabudnuté priečinky a našla som toto. :) Túto čudesnú a hrozne klišéjovskú vianočnú jednodielovku. :D
Je vianočná a zľahka filozofická, ale pridať som ju musela, becaause Christmas and reindeers and mandarins and love and babies and I don´t know, enjooooooy. ♥♥♥

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Londýn miloval vianočné sviatky viac než akákoľvek svetová metropola a svoju vášeň dával patrične najavo.

Dav uponáhľaných Britov sa hmýril vysvieteným námestím, zmiešaný zoskupením najrôznejších národov, ktoré do mesta pritiahli atraktívne stánky a pootvárané butiky.

Ľudia si znovu vytvorili akúsi nevedomú naháňačku s voľnými pravidlami a neznámym víťazom. Vianočný tovar sa rýchlo míňal, dodávky s logami firiem na kapotách mali čo robiť, aby stíhali dovážať najrôznejší tovar.

Hlavnými farbami tohto ročných Vianoc sa znovu stali šárlatovo červená, kráľovská modrá s blankytnými odtieňmi a najmä strieborná so zlatou, žiariace na nápaditých plagátoch a záhlaviach nákupných centier.

Horúca čokoláda išla na dračku, uponáhľaným osobám nemohlo nič iné poskytnúť akési nebadané zadosťučinenie v nervóznych mysliach.

Pomedzi červené autobusy ufúľané od blata kľučkovali podomoví obchodníci bažiaci upútať pozornosť ignorantov modernej doby.

S hlučnou spleťou jazykov sa miešali zvuky hustej premávky a tiež obľúbené koledy hrajúce kdesi v pozadí ako sprievod nemého filmu.

Nikto si nevšímal dievčatko prepletajúce sa cez masu vyobliekaných tiel.

Niet divu, bolo príliš všedne oblečené a príliš útle, aby naň niekto z dospelých čo i len dovidel.

Nikoho bohvieako nezaujal fakt malého decka túlajúceho sa počas vianočných sviatkov po ulici. To by bolo v prípade, že dievčatko patrí k ľudským deťom.

Tenký bavlnený šál si pritiahlo bližšie k hrdlu, zrýchliac krok a minúc obrovskú cukráreň.

Jej prázdny žalúdok protestne zaškvŕkal a do suché hrdlo jej ihneď naplnili sliny.

Bolo preň neobvyklé cítiť hlad, no dokázalo ho potlačiť.

Sadlo si na zastávku, na oko vnímajúc nepodstatné konverzácie ľudí okolo a čakalo.

Rado pozorovalo zmenu, ktorá každou sekundou postihovala mesto.

Sledovalo čo i len najmenší obrat odtieňov na oblohe, premenu z nebesky modrej na čiernočiernu.

Pre smrteľníkov bola výmena slnka s mesiacom bežná, pre dievčatko nevídaná.

No to, čo ju najviac fascinovalo... Bol to čas.

Teda hneď po snehu, ktorý počas Vianoc v Londýne tak zúfalo chýbal...

Dieťa sa ľahko naučilo, že ľudia častokrát menia svoje pocity či nálady podľa počasia a tento fakt mu pripadal beznádejný.

Keď na tenkú plastovú clonu nad jeho hlavou dopadla posledná dažďová kvapka a rednúci dav odviezol posledný červený autobus, dievčatko vstalo.

Vyzlieklo si kabát, napriek tomu, že už bolo premrznuté do špiku kostí, mieriac ku blízkej opustenej budove na rohu Orleans Avenue.

„Kde si trčala, Aljaška?!“

„V centre mesta, bola som na via- teda kúpiť vrecko škorice a dve fľaše rumu, pestúnka.“

Dievčatko sa nahlo a z premoknutej igelitky vytiahlo daný tovar.

„Výborne, anjelik.“ Tvár postaršieho archanjela v podobe ľudskej stareny ihneď preťal spokojný úsmev.

„Musím- Musím ísť,“ vydýchlo dieťa, vnímajúc kropaje potu stekajúce po jeho slonovinovej pokožke.

Už to viac nemohlo vydržať. Potrebovalo cítiť ťarchu krídel medzi odhalenými lopatkami.

„Iste. Ale dnes v noci sa už nezahrávaj s tou otázkou, Aljaška.“

Boli Vianoce. Lietať nad tieňmi zahalenými budovami a ozdobnými reťazami ovešanými skupinkami stromov bol najväčší sen dieťaťa.

Rozpažilo svoje dlhé páperové krídla a znovu slastne zavzdychalo, akoby to ani nebola súčasť jeho tela.

Dievčatko už bolo znovu anjelskou bytosťou vyslanou na zem za spáchaný hriech.

Ale neľutovalo ho.

Neľutovalo zradu, ktorú pred piatimi rokmi spáchalo.

Keď bolo toto malé dieťa ešte dospelým krásnym anjelom... Anjelom Aljaškou, ktorý vládol nad touto severskou krajinou  ako nikto iný a napriek všetkému nebol šťastný...

Aljaška neľutovala skok, ktorý podstúpila a ktorý jej celkom dolámal ruky.

Tam hore, hoci to vlastne hore ani nie je, bol takýto typ samovzplanutia nevídaný, takže rovnako aj zakázaný.

Ale nezáležalo nad minulosťou, anjelská bytosť v podobe dievčatka sa znovu upriamovala na prítomnosť.

Tam necítilo nič.

Tu cítilo a vnímalo temer všetko.

V neposlednom rade hviezdy, krásne a iskrivé, nebezpečné a vzdialené.

Bez otáčania ide ten, kto mieri ku hviezdam.

Áno.

Pre dievčatko láska neznamenala vôbec nič. Nenávidelo ju. Už len tú ilúziu.

Anjelov opantávali iné veci. Nemalo zmysel ich menovať.

Dieťa znovu naklonilo hlavu do dostatočného uhla, aby detailne dovidelo na prázdne ulice.

Ešte nikdy nevidelo Londýn taký tichý a prázdny.

Ešte nikdy nevidelo toľko žiarivo rozsvietených oblokov a tlmený dozvuk detských výkrikov.

Vianoce muselo mať pod rukou priveľa dobrých duchov, aby sa docielil takýto efekt.

Ale dievčatko tým nemyslelo bájne hororové postavičky, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale ten výrazný pruh myšlienok v hlave každého človeka.

Už len to, že si každý v mysli povie „Sú Vianoce“ a jeho nálada sa zmení o 360 stupňov.

Keby to skúsil anjel ako Aljaška, nič by to neznamenalo.

Preto to dievčatko ani neskúšalo, vianočné sviatky boli čisto ľudským potešením.

Mračná sa zrazu zoskupili a vytvorili nepreniknuteľnú priepasť, zatieňujúcu aj najjasnejšiu Polárku.

Ale nevyzeralo to na sneh.

O pár hodín sa prudko rozpršalo.

Ďalší týždeň znamenal pre Londýn viac než veľa.

Nikto si neuvedomoval nevýraznú skutočnosť, pretože žiadna ľudská bytosť nikdy nespoznala a nespozná anjela.

Aljaškin trest sa náhle skončil.

Na zem prišiel ďalší anjel, mladý brčkavý chlapec o nič rozdielnejší od dievčatka.

Keď odbila dvanásta, cez mračná sa predrala snehová vločka.

S kryštálovým odleskom, pravá a nedotknuteľná.

Ľadová melanchólia bola zvukom zimných nocí...

Pretože anjeli a hviezdy sa zjavujú, ale iba tomu, kto ich miluje a volá.

Tak znel posledný verš básne istého vplyvného ruského básnika.

Kto mohol pochopiť skrytý význam jeho slov, že najväčšou inšpiráciou bola preňho bájna anjelská dievčina menom Aljaška? 

Kaleidoskop 6

Zobudila som sa o deviatej a potom som už len písala a písala...

Obklopená studeným vzduchom vanúcim z otvoreného okna a pariacou sa šálkou zeleného čaju (ďakujem za tip, Mimuš :*)

Viem, čistý masochista :D

A áno, skoro celý týždeň som doma, keďže rodičia si myslia, že so svojím odpudzujúcim kašľom by som nemala strašiť spolužiakov -_- :P

Inak sa mám fajn, nič nové, len hŕba nepochopiteľného učiva -.- Čo ja viem, ako si žijete Vy? :)

Pri písaní tejto kapitoly som znovu počúvala lovely Fire Within od Birdy- neodporúčam, ak nemáte radi uspávajúcu hudbu :DD

Noa keď je vonku tak úplne monotónne, musela byť monotónna aj táto kapitola :3

Prvá polovička nanič (nebola múza), druhá ujde (ako tak som ju nabrala).

Sooou teším sa na vaše komentáre, vopred Vám za ne veľmi pekne ďakujem :) xoxoo

Kaleidoskop 5

Po náročnom týždni som sa rozhodla napísať vám novú časť :) Napriek tomu, že som chorá a vyčerpaná z toho, že som chorá :D Ale poznáte to, keď ste tak hrozne zahĺbení do písania, že nepočujte ani vlastnú mamku, keď na vás kričí, aby ste ihneď išli do postele? U mňa sa to teda stáva často :3

Teda na chorého človeka som toho dnes porobila dosť. Najprv práca na vianočných darčekoch (hoci nie veľká), potom písanie si s kamarátkami cez hangout (dlhé hodiny :D). Tiež sa musím ako tak naučiť na olympiádu z angličtiny, ktorá je už v pondelok a ja na ňu musím doraziť.

Áno, už ďalšia olympiáda, ale ja za to fakt nemôžem :D Keď vás proste učiteľka vyberie z celej triedy (aj ďalších samozrejme, nie som žiaden narcis :P), nemôžete povedať nie.

Aj keď tentoraz to nedám a nebudem na treťom mieste ako minule. Určite nie... :D

So... Ukončila som dotazníček ohľadom Víchru a skončilo sa to dosť nevyrovnane...

3:7:1 (K, V a K, K a n.p.) Ale prikloním sa k vám a s tou mojom problémovou poviedkou sa nejako popasujem ;)

Pesnička na záver (nie k poviedke- iba tak okrajovo- aktuálny playlist :))

Enjoy darlings ♥♥♥

Kaleidoskop 4

Takže po dlhej dobe pridávam novú kapitolu... :) Dopredu vás upozorňujem, je rovnako zvláštna ako všetky ostatné, ja asi fakt neviem písať normálne :D

Ale veď budúca, hneď po tejto, by mala byť akčnejšia a pútavejšia, soo... uvidíme, no ;)

Znovu by som sa vám chcela poďakovať za neskutočné komentáre pri predchádzajúcom článku... som hrozná citlivka (a túto vlastnosť na sebe často neznášam), takže ma to veľmi dojalo :D

Veľa vecí vo svojom živote ľutujem, ale to, že som vás spoznala (teda aspoň cez internet), rozhodne nie :))) 

Inak, aký ste mali deň? Keď si odmyslím bifľovačky na techniku (lebo inak sa tie káble a iné sprostosti naučiť nedajú -_-)  a veterné počasie, pre mňa to bol fajn víkend, zvlášť dnešný :)

Na obed sme mali fakt hody (poznáte ten pocit, keď sa po päťdňovej sparťanskej strave v školskej jedálni naobedujete doma? :D) a poobede sme sa šli s našimi miláčikmi prejsť na Sigord.

Mamka potrebovala ihličie, ani neviem na čo, hľadali sme dlho a dosť márne :D 

No a čo sa týka hudby, zapáčil sa mi najnovší album 30SecondsToMars :33

Kľudne mi napíšte aj polhodinový komentár, vždycky si ich hrozne rada prečítam :)) 

X Enjoy Reading X