The BEST of 2013

O pár hodín bude Nový rok.

Ďalší rok plný problémov, nejasností a komplexov.

Viete, teraz som v zlej nálade, keď pomyslím na marcové skúšky/ prijímačky ak chcete.

Ale na rok 2014 sa obzvlášť teším, ani neviem prečo, ale aspoň u mňa je to stále taký pocit (najmä dve minúty po vyhlásení nového roku), že všetky doterajšie problémy nie sú podstatné, prichádza niečo nové, nové výzvy a nové trápenia.

Viem, že to znie hrozne otrasne a nechystám sa tu písať úvahy, tak s touto témou končím. :D

By the way, už dávno som sem s ničím poriadnym článkom neprispela, tak som sa rozhodla napísať "The best from the year 2013".

Snáď Vás neunudím k smrti. :))

Kaleidoskop 7

Znovu by som Vám chcela veľmi, veľmi poďakovať za všetky komentáre a návštevnosť a počet prečítaní jednotlivých článkov, ktorý celkom slušne stúpa...
Ešte nedávno som mala tri komentáre a teraz ich dvakrát viac, ďakujem. ♥
Ale všimla som si, že mi občas niekto napíše, že "dokopal som sa k napísaniu komentára". Však sa ma nebojíte? :DD Veď vy dobre viete, že mi úplne stačia dve slová, nič nesplniteľné nežiadam. :)

Sooou... Pod dlhej dobe ďalšia časť, zasa s cliffom na konci, lebo ma baví sekať dej uprostred najzaujímavejšieho diania. :D 

Ale budiš, toto som písala pri dokonalému soundtracku k The Perks of Being a Wallflower, pretože to absolútne zbožňujem, film som videla stokrát a knižka v anglickom originály sa mi čochvíľa dostane do rúk. ;))

A viete ako som sa k tomu dostala? Cez fanstránku môjho milovaného Logana, ktorý tam hraje hlavnú úlohu. :3 :D

Tak čo dodať, užite si prázdniny a blížiaceho sa Silvestra, budem sa snažiť pridať ešte nejaký článok, po novom roku potom ideme lyžovať, tak mi držte palce aby som prežila bez modrín. :D

Lovely reading ♥♥

Alaska

Takže najprv chcem Vám všetkým popriať nádherné vianočné sviatky plné pokoja, lásky a so všetkým ostatným...

A chcem povedať, ako hrozne Vás všetkých ľúbim, koľko pre mňa znamenáte a... proste ste anjeli. :))

Vianoce sú mojím najobľúbenejším sviatkom v roku a vôbec si neviem predstaviť, že by nejestvovali, lebo ich ukrutne zbožňujem. :)

Hlavne teraz, keď mám takú rozcestovanú rodinu a keď sem tak málo spolu. :)

Včerajšok bol jedným z najkrajších dní v roku, dostala som viac darčekov než som dúfala a proste ♥♥♥

Veď to poznáte, pokojne mi do komentárov napíšte ako ste sa mali vy, budem len rada. :)
Takže včera som na nič nemala čas, preto som sa dneska rozhodla prebádať všetky tie dávno zabudnuté priečinky a našla som toto. :) Túto čudesnú a hrozne klišéjovskú vianočnú jednodielovku. :D
Je vianočná a zľahka filozofická, ale pridať som ju musela, becaause Christmas and reindeers and mandarins and love and babies and I don´t know, enjooooooy. ♥♥♥

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Londýn miloval vianočné sviatky viac než akákoľvek svetová metropola a svoju vášeň dával patrične najavo.

Dav uponáhľaných Britov sa hmýril vysvieteným námestím, zmiešaný zoskupením najrôznejších národov, ktoré do mesta pritiahli atraktívne stánky a pootvárané butiky.

Ľudia si znovu vytvorili akúsi nevedomú naháňačku s voľnými pravidlami a neznámym víťazom. Vianočný tovar sa rýchlo míňal, dodávky s logami firiem na kapotách mali čo robiť, aby stíhali dovážať najrôznejší tovar.

Hlavnými farbami tohto ročných Vianoc sa znovu stali šárlatovo červená, kráľovská modrá s blankytnými odtieňmi a najmä strieborná so zlatou, žiariace na nápaditých plagátoch a záhlaviach nákupných centier.

Horúca čokoláda išla na dračku, uponáhľaným osobám nemohlo nič iné poskytnúť akési nebadané zadosťučinenie v nervóznych mysliach.

Pomedzi červené autobusy ufúľané od blata kľučkovali podomoví obchodníci bažiaci upútať pozornosť ignorantov modernej doby.

S hlučnou spleťou jazykov sa miešali zvuky hustej premávky a tiež obľúbené koledy hrajúce kdesi v pozadí ako sprievod nemého filmu.

Nikto si nevšímal dievčatko prepletajúce sa cez masu vyobliekaných tiel.

Niet divu, bolo príliš všedne oblečené a príliš útle, aby naň niekto z dospelých čo i len dovidel.

Nikoho bohvieako nezaujal fakt malého decka túlajúceho sa počas vianočných sviatkov po ulici. To by bolo v prípade, že dievčatko patrí k ľudským deťom.

Tenký bavlnený šál si pritiahlo bližšie k hrdlu, zrýchliac krok a minúc obrovskú cukráreň.

Jej prázdny žalúdok protestne zaškvŕkal a do suché hrdlo jej ihneď naplnili sliny.

Bolo preň neobvyklé cítiť hlad, no dokázalo ho potlačiť.

Sadlo si na zastávku, na oko vnímajúc nepodstatné konverzácie ľudí okolo a čakalo.

Rado pozorovalo zmenu, ktorá každou sekundou postihovala mesto.

Sledovalo čo i len najmenší obrat odtieňov na oblohe, premenu z nebesky modrej na čiernočiernu.

Pre smrteľníkov bola výmena slnka s mesiacom bežná, pre dievčatko nevídaná.

No to, čo ju najviac fascinovalo... Bol to čas.

Teda hneď po snehu, ktorý počas Vianoc v Londýne tak zúfalo chýbal...

Dieťa sa ľahko naučilo, že ľudia častokrát menia svoje pocity či nálady podľa počasia a tento fakt mu pripadal beznádejný.

Keď na tenkú plastovú clonu nad jeho hlavou dopadla posledná dažďová kvapka a rednúci dav odviezol posledný červený autobus, dievčatko vstalo.

Vyzlieklo si kabát, napriek tomu, že už bolo premrznuté do špiku kostí, mieriac ku blízkej opustenej budove na rohu Orleans Avenue.

„Kde si trčala, Aljaška?!“

„V centre mesta, bola som na via- teda kúpiť vrecko škorice a dve fľaše rumu, pestúnka.“

Dievčatko sa nahlo a z premoknutej igelitky vytiahlo daný tovar.

„Výborne, anjelik.“ Tvár postaršieho archanjela v podobe ľudskej stareny ihneď preťal spokojný úsmev.

„Musím- Musím ísť,“ vydýchlo dieťa, vnímajúc kropaje potu stekajúce po jeho slonovinovej pokožke.

Už to viac nemohlo vydržať. Potrebovalo cítiť ťarchu krídel medzi odhalenými lopatkami.

„Iste. Ale dnes v noci sa už nezahrávaj s tou otázkou, Aljaška.“

Boli Vianoce. Lietať nad tieňmi zahalenými budovami a ozdobnými reťazami ovešanými skupinkami stromov bol najväčší sen dieťaťa.

Rozpažilo svoje dlhé páperové krídla a znovu slastne zavzdychalo, akoby to ani nebola súčasť jeho tela.

Dievčatko už bolo znovu anjelskou bytosťou vyslanou na zem za spáchaný hriech.

Ale neľutovalo ho.

Neľutovalo zradu, ktorú pred piatimi rokmi spáchalo.

Keď bolo toto malé dieťa ešte dospelým krásnym anjelom... Anjelom Aljaškou, ktorý vládol nad touto severskou krajinou  ako nikto iný a napriek všetkému nebol šťastný...

Aljaška neľutovala skok, ktorý podstúpila a ktorý jej celkom dolámal ruky.

Tam hore, hoci to vlastne hore ani nie je, bol takýto typ samovzplanutia nevídaný, takže rovnako aj zakázaný.

Ale nezáležalo nad minulosťou, anjelská bytosť v podobe dievčatka sa znovu upriamovala na prítomnosť.

Tam necítilo nič.

Tu cítilo a vnímalo temer všetko.

V neposlednom rade hviezdy, krásne a iskrivé, nebezpečné a vzdialené.

Bez otáčania ide ten, kto mieri ku hviezdam.

Áno.

Pre dievčatko láska neznamenala vôbec nič. Nenávidelo ju. Už len tú ilúziu.

Anjelov opantávali iné veci. Nemalo zmysel ich menovať.

Dieťa znovu naklonilo hlavu do dostatočného uhla, aby detailne dovidelo na prázdne ulice.

Ešte nikdy nevidelo Londýn taký tichý a prázdny.

Ešte nikdy nevidelo toľko žiarivo rozsvietených oblokov a tlmený dozvuk detských výkrikov.

Vianoce muselo mať pod rukou priveľa dobrých duchov, aby sa docielil takýto efekt.

Ale dievčatko tým nemyslelo bájne hororové postavičky, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale ten výrazný pruh myšlienok v hlave každého človeka.

Už len to, že si každý v mysli povie „Sú Vianoce“ a jeho nálada sa zmení o 360 stupňov.

Keby to skúsil anjel ako Aljaška, nič by to neznamenalo.

Preto to dievčatko ani neskúšalo, vianočné sviatky boli čisto ľudským potešením.

Mračná sa zrazu zoskupili a vytvorili nepreniknuteľnú priepasť, zatieňujúcu aj najjasnejšiu Polárku.

Ale nevyzeralo to na sneh.

O pár hodín sa prudko rozpršalo.

Ďalší týždeň znamenal pre Londýn viac než veľa.

Nikto si neuvedomoval nevýraznú skutočnosť, pretože žiadna ľudská bytosť nikdy nespoznala a nespozná anjela.

Aljaškin trest sa náhle skončil.

Na zem prišiel ďalší anjel, mladý brčkavý chlapec o nič rozdielnejší od dievčatka.

Keď odbila dvanásta, cez mračná sa predrala snehová vločka.

S kryštálovým odleskom, pravá a nedotknuteľná.

Ľadová melanchólia bola zvukom zimných nocí...

Pretože anjeli a hviezdy sa zjavujú, ale iba tomu, kto ich miluje a volá.

Tak znel posledný verš básne istého vplyvného ruského básnika.

Kto mohol pochopiť skrytý význam jeho slov, že najväčšou inšpiráciou bola preňho bájna anjelská dievčina menom Aljaška? 

Kaleidoskop 6

Zobudila som sa o deviatej a potom som už len písala a písala...

Obklopená studeným vzduchom vanúcim z otvoreného okna a pariacou sa šálkou zeleného čaju (ďakujem za tip, Mimuš :*)

Viem, čistý masochista :D

A áno, skoro celý týždeň som doma, keďže rodičia si myslia, že so svojím odpudzujúcim kašľom by som nemala strašiť spolužiakov -_- :P

Inak sa mám fajn, nič nové, len hŕba nepochopiteľného učiva -.- Čo ja viem, ako si žijete Vy? :)

Pri písaní tejto kapitoly som znovu počúvala lovely Fire Within od Birdy- neodporúčam, ak nemáte radi uspávajúcu hudbu :DD

Noa keď je vonku tak úplne monotónne, musela byť monotónna aj táto kapitola :3

Prvá polovička nanič (nebola múza), druhá ujde (ako tak som ju nabrala).

Sooou teším sa na vaše komentáre, vopred Vám za ne veľmi pekne ďakujem :) xoxoo

Kaleidoskop 5

Po náročnom týždni som sa rozhodla napísať vám novú časť :) Napriek tomu, že som chorá a vyčerpaná z toho, že som chorá :D Ale poznáte to, keď ste tak hrozne zahĺbení do písania, že nepočujte ani vlastnú mamku, keď na vás kričí, aby ste ihneď išli do postele? U mňa sa to teda stáva často :3

Teda na chorého človeka som toho dnes porobila dosť. Najprv práca na vianočných darčekoch (hoci nie veľká), potom písanie si s kamarátkami cez hangout (dlhé hodiny :D). Tiež sa musím ako tak naučiť na olympiádu z angličtiny, ktorá je už v pondelok a ja na ňu musím doraziť.

Áno, už ďalšia olympiáda, ale ja za to fakt nemôžem :D Keď vás proste učiteľka vyberie z celej triedy (aj ďalších samozrejme, nie som žiaden narcis :P), nemôžete povedať nie.

Aj keď tentoraz to nedám a nebudem na treťom mieste ako minule. Určite nie... :D

So... Ukončila som dotazníček ohľadom Víchru a skončilo sa to dosť nevyrovnane...

3:7:1 (K, V a K, K a n.p.) Ale prikloním sa k vám a s tou mojom problémovou poviedkou sa nejako popasujem ;)

Pesnička na záver (nie k poviedke- iba tak okrajovo- aktuálny playlist :))

Enjoy darlings ♥♥♥

Kaleidoskop 4

Takže po dlhej dobe pridávam novú kapitolu... :) Dopredu vás upozorňujem, je rovnako zvláštna ako všetky ostatné, ja asi fakt neviem písať normálne :D

Ale veď budúca, hneď po tejto, by mala byť akčnejšia a pútavejšia, soo... uvidíme, no ;)

Znovu by som sa vám chcela poďakovať za neskutočné komentáre pri predchádzajúcom článku... som hrozná citlivka (a túto vlastnosť na sebe často neznášam), takže ma to veľmi dojalo :D

Veľa vecí vo svojom živote ľutujem, ale to, že som vás spoznala (teda aspoň cez internet), rozhodne nie :))) 

Inak, aký ste mali deň? Keď si odmyslím bifľovačky na techniku (lebo inak sa tie káble a iné sprostosti naučiť nedajú -_-)  a veterné počasie, pre mňa to bol fajn víkend, zvlášť dnešný :)

Na obed sme mali fakt hody (poznáte ten pocit, keď sa po päťdňovej sparťanskej strave v školskej jedálni naobedujete doma? :D) a poobede sme sa šli s našimi miláčikmi prejsť na Sigord.

Mamka potrebovala ihličie, ani neviem na čo, hľadali sme dlho a dosť márne :D 

No a čo sa týka hudby, zapáčil sa mi najnovší album 30SecondsToMars :33

Kľudne mi napíšte aj polhodinový komentár, vždycky si ich hrozne rada prečítam :)) 

X Enjoy Reading X

Má to vôbec cenu?

Nebojte sa, tento blog neplánujem v blízkej budúcnosti vymazať ani ukončiť, len...

Mám jeden fakt závažný problém a neviem sa sama rozhodnúť.

Proste... Má poviedka Víchor vôbec šancu? Nejaký matný potenciál? 

Keby ju nečítalo tak málo ľudí, nezaťažovala by som sa tým.

Lenže číta. Priemerne iba dvadsať päť kliknutí, pri čom len prvá časť Kaleidoskopu mala pomaly trikrát viac... Nechcem sa sťažovať, viem, že viete, že si vážim KAŽDÉHO jedného čitateľa.

A fakt nechcem porovnávať svoje dve obľúbené poviedky, ale musím.

Vymyslieť Víchor, jeho hlavné postavy, kľúčovú myšlienku,... Všetko mi to zabralo dosť veľa času.

Do nejakej pätnástej časti ma písanie hrozne bavilo, bola som plná múzy a inšpirácie, mala som premyslený dej a písanie jednotlivých kapitol mi trvalo sotva pol hodinu. 

No a teraz prítomnosť. Poviem vám, poviedka sa mi vymkla z rúk. Vložila som tam priveľa vecí rovná sa priveľa nejasností a sama neviem, čo ďalej.

Pred dvoma hodinami som začala písať devätnástu kapitolu, za celých stodvadsať minút som napísala úbohé dve strany a potom som sa úplne zasekla. 

Viete čo je najväčšou iróniou? Že som mala v úmysle pretiahnuť to na tri poviedkové časti, pri čom by jedna mala nejakých tridsať kapitol. Preto ten podnázov "The Scud Trilogy".

Viem, že je to odo mňa strašne amatérske a hlúpe takto utekať pred písaním vlastnej poviedky a hanbím sa za to. Ani neviem, či ma vôbec niekto pochopí, sweethearts :)

No neviem...

Ale veľmi veľmi veľmi potrebujem vaše názory.

A napriek tomu, že si hrozne, hrozne cením pozitívne komentáre, teraz potrebujem počuť aj kritiku.

Úprimný názor pre mňa teraz znamená dosť veľa :)

AK SA VÁM NECHCE KOMENTOVAŤ, ZAHLASUJTE V DOTAZNÍKU VĽAVO HORE, PROSÍM :)

Kaleidoskop 3

Tak v prvom rade by som Vám všetkým chcela poslať nekonečné Ďakujem, za všetky krásne komentáre, ktoré ste mi napísali k jednodielovke, každé jendo písmenko si vážim :)

Mám proste najúžasnejšie čitateľky, Thank You so very much, nedáva to zmysel, never mind :D 

Inak, aj vy máte toľko povinností do toho prekliateho inštitútu s názvom škola? -_-

Keby som mala trochu viac kuráže a v ruke bombu a zápalku, fakt neváham :D 

Ale to nie je normálne, bifľovať sa aj okrajové učivo- už mi stačila biola a teraz aj chémia a technika (hoci mám nášho Lichta rada :D)-

Proste všetko na mol, na nič. 

Aspoň to včerajšie kino, moje milované Catching Fire ♥♥♥ s Emkou To je poviem Vám neskutočný film a ešte s Jen v hlavnej úlohe o.O Proste sa mi to pááčilo :D

A ešte ponocovanie pri 1D Day :33 Neviem ako vy, ale vydržala som len sedem hodín, som totiž zarytý prívrženec spánku, nedbám :D Samozrejme, že som si ten zvyšok potom pozrela spätne -.-

A Midnight Memories ♥♥♥♥ Waaa, You and I, pustiť! ^^

Sooo... nebol to až taký zlý týždeň, dúfam, že Vám to neskazím touto mätúcou časťou, ale fakt nemám múzu, prepáčte...

Dievča cestopisov

Prvá jednodielovka. Ako inak tragická. Ale s prestávkami som ju písala dosť dlho, takže... No neviem, budem veľmi rada, ak si to prečítate. A zanecháte komentár, pretože pri toľkých ľuďoch, ktorí si to prečítajú tri, štyri komentáre... dosť ma to trápi. Nie je to od vás fér.

Ale čo už s tým narobím, že? Je to len vaša smola, pretože moji pravidelní čitatelia a komentátori  pre mňa znamenajú omnoho viac než tlupa anonymov. XX 

Tak a teraz by som chcela ešte niečo dodať. Keď som povedala tlupa anonymov, nemyslela som tým ľudí, ktorí sa v komentároch nepodpisujú, ale tých ktorí nekomentujú VÔBEC :) Zle som sa vyjadrila, prepáčte :/

Víchor 17

Po dlhej dobe nová kapitola :3 Neviem či je práve vydarená, keďže ja nemám takmer nikdy nič dopredu premyslené, ale bavilo ma to písať. Zrejme som stvorená na veci tohto typu :D 

Ako môj ďalší plán do budúcna si poznačte "návšteva akadémie", ok?

Musím zohnať architekta, ktorý by bol ochotný postaviť moju vysnenú školu :))

Možno by bola populárna, kto vie? :D 

Hope U Enjoy ^.^ xoo

Novembrové výlevy plus LBA pre Mimu

Pár slov o škole, o nálade... o počasí :D Už dlho nebolo :3

Kaleidoskop 2

     Tak ako si užívate prázdniny? Fajn, celé dni fučí, vonku je hotový mrazák, ale sú to prázdniny :D

Teda ja na školu nechcem ani pomyslieť, zajtra sa už budem musieť začať pripravovať na tú olympiádu (ale som rada, že triedna ma vybrala ako prvú z triedy, no napriek všetkému sa obávam, či ju nesklamem a hlavne samu seba xD) 

Sooo... čo by ste povedali na flashbacky na začiatku každej kapitoly? o.O Teda mne to prišlo ako fajn nápad, napísať vám nejaké Mínine spomienky na otca, veď uvidím :3

A prišla som na to, že pitie teplého čaju a pozeranie amerických detektívok veelice inšpiruje :D

Plus moje obľúbená čokoláda, bez nej by som ani nebola schopná dýchať :D Jedno aká ^^

Lovely reading, my great readers Xxx

Liebster Blog Award

Po prvé by som sa chcela poďakovať Faint, ktorá ma nominovala na tomto blogovom lietadielku, za to, že som mohla mať vôbec šancu niečo také skúsiť :)  
Najprv som síce ostala zmätená, keďže som o tom ešte nepočula, ale je to vlastne veľmi jednoduché :D

Víchor 16

Tak po dlhej dobe nová kapitola :) Viem, že by ste viac chceli Kaleidoskop, ale nezanevriem predsa na Víchor -.- 

Táto časť je taká romantická, bavilo ma písať to, som už raz taká citovo založená povaha, čo už :D

Enjoy, ladies♥

Kapitola šestnásta -Zmätok-

The Monthly Challenge -October-

Takže včera som si konečne spomenula, že je už načase pridať zoznam na október... :D

No tak tu to máte ^^

Kaleidoskop 1 ---Mína---

Prvá kapitola a ja už mám tento príbeh uložený v srdci, teda tí čo píšu, vedia čo tým myslím :D

Táto kapča je taká zoznamovacia a pokojnejšia, možno aj dosť mätúca ako je u mňa zvykom :D Ale sľubovala som vám akciu (že Faint? xD) a samozrejme romantiku, ktorá nesmie chýbať nikde ^^

Tak už tu máme opis lámača sŕdc, na ktorého meno som ešte stále neprišla (!!!)

Viete aké to je pre mňa ťažké? Na Mínu som prišla hneď, asi preto, že som s ňou veľmi stotožnená, ale naňho prísť neviem... Hmm, asi použijem meno z jednej starej jednodielovky :D

Baj d véj 2000 návštev? :O Are you kidding me? Pre vás to možno nie je až také veľké číslo, ale pre mňa v takom krátkom časovom úseku od začiatku blogu áno :))

Thanks a lot, darlings♥

Kaleidoskop -Prologue-

Hmm, tak toto je rozhodne najčudnejší prológ aký som kedy napísala. Ale konečne som vytvorila postavu, ktorá má väčšiu silu a odhodlanosť ako ktorékoľvek ostatné. Viem, že vám to tak nepripadá, ale ja vás presvedčím ;)

Je to akčnejšie a zúfalejšie, no som s tým spokojná.

Čudáci ako ja proste píšu čudesné predslovy.

Btw, obrázok doplním, ešte nie je tak celkom doladený ;)

Víchor 15

Prepáčte, že táto kapitola je taká o ničom, za to môže tá škola, ktorá ma kompletne vyšťavuje a nízky tlak :D Napriek všetkému mám túto poviedku rada, na jej základoch som sa dosť natrápila, ale keď to beriete inak, pokojne sa priznajte *_* 

Kapitola pätnásta -Cesta akadémiou- 

Víchor 14

Hanbím sa zverejniť vám tu takúto o ničom kapitolu, ale čo už s tým narobím. Plusom je však to, že nad tou novou poviedkou vážne rozmýšľam, už mám vymyslený aj názov, zbežný námet a výzor postáv. Snáď sa vám zapáči príbeh iného typu ako je ff-ka alebo sci-fi. Hope so.

No škola sa pomaly vlečie ďalej, ubehol už skoro mesiac a mňa z toho chytajú mdloby. Naša nová učiteľka chémie je totiž prehnane odborná a mňa tie prvy až tak do detailov nezaujímajú. 

Ako raz povedala Hanna Marinová "Koho zaujíma, ako sa delia bunky. Proste sa delia." :D

So... Enjoy it. Possibly?

Kapitola štrnásta -Marise-

Víchor 13

Toto je maxi dlhá kapitola, ale už som celý týždeň nepridala, takže to hádam prelúsknete :)

Inak, vadilo by vám, keby som sem pridala ešte jednu poviedku? Tá by síce nebola zo žánru fantasy, ani fanfiction, proste také niečo reálnejšie a romantickejšie, zároveň akčnejšie :3

Síce som ju ešte ani nezačala poriadne písať, no posnažím sa dohnať to :)

A veľmi pekne by som vás prosila o názor, pokojne o najkrutejšiu kritiku, len potrebujem vedieť, čo si o tejto poviedke myslíte ^^ Thanks a lot, darlings xooxo

Kapitola trinásta -Sellam-

The Monthly Challenge -September-

Prečo si nespraviť mesačnú výzvu? :D
Videla som ju na niekoľkých blogov a nejako sa mi zapáčila, soo...
Každý mesiac budem pridávať zoznam svojich obľúbených vecí ( témy budú rovnaké, len dané veci sa budú meniť napr. knihy, hudba ATĎ )
Ak vám to nevadí, prejdem rovno k veci.

Víchor 12

Kapitola pre moje tri najvernejšie čitateľky- Faint, Juli a Mimu ♥♥♥ Čo by som bez vás robila, ženy? :D

A Samozrejme nezabudnem na Emku... Baví ma provokovať ťa, moja najdrahšia spolusediaca :P

Kapitola dvanásta -Pegas-

Víchor 11

Prepáčte, že kapitolu pridávam tak neskoro. V škole bol frmol a tento víkend bol absolútne úžasný, výborné počasie, slniečko ^_^ Inak, ja som sa úplne zamilovala do Mortal Instruments :OO Absolútne božia kniha aj film, pesničky k filmu, ňaaah :3 Myslím si, že úspech Twilightu alebo Hunger Games to docieli! :)
Kapitolu venujem jednej špeciálnej osobe, ktorá bola celá bez seba, že som ju spomenula v predošlom článku, soo... Pre Teba, Emi, moja spolusediaca :D :3 

Kapitola jedenásta -Tápanie v neznáme-

A lot of words again :P

Takže zase sa ozývam :) Po prvom strašnom dni v škole, ktorý určite nebol ideálny... Počasie bolo na figu, spolužiaci s kompletne vybielenými mozgami a môj sihaodlhý maratón po škole. Triedna si vybrala mňa a spolusediacu, poslala nás do zborovne a  tam nám pekne krásne oznámili, že budeme roznášať papiere po celej ZŠ ( od 2. ročníka po deviatku ) a to v podstate len dve. Možno sme si "trochu" zabehali, ale ja by som radšej ležala na lavici :D
Druhý deň ( today ) bol o niečo znesiteľnejší ( na fyzičku teda určite ), rozvrh mám v pohode, krúžky mi pekne vychádzajú ( ak vás to zaujíma, tak v škole budem mať plávanie a mimo školy výtvarku a kone ) :3
Neviem, čo ešte také povedať, nič významné sa neudialo- Ach! Ešte to This Is Us- rozhodne dokonalý dokument, aj keď sa mi zdal prikrátky, hoci mal asi 120 minút :D ( Na chlapcov by som čumela od rána do večera ). Vedľa nás sedeli takí dvaja týpkovia, ktorí sa akože hrali na directionerov- mali asi okolo dvadsiatky- jediní v celom kine pozostávajúcom skoro výlučne z dievčat spievali, tlieskali a hulákali :DD Myslím, že im za to zaplatili, ale spravili dobrý dojem :P
Mám tu to pokračovanie dotazníka, takže ak vás to zaujíma, pokojne si ho prečítajte :))

Víchor 10

So... Táto kapitola je taká jednoliata, iným slovom o ničom. Nebudem hovoriť, že som sa nesnažila, ja sa snažím vždy, ale niekedy neúspešne :) Proste táto kapča je niečo ako predhovor pred tou výpravou do akadémie Heidi A Danyho, nudná, ale nutná :D

Nebudem ju radšej ani nikomu venovať ( aj keď som chcela ), lebo by bol načisto sklamaný :P

Snáď to prežijete :3 Pleasant reading, my great readership :*

                                                             Kapitola desiata -Mapa-

Some words from me...

Takže, baby... eh, zablúdili tu aj nejaký chlapi? Silne o tom pochybujem, ale nechcem nikoho uraziť, takže ľudia, toto bude prakticky prvý článok od autorky tohto blogu, jej nudné výlevy ATĎ.
Ak vás nudím už teraz, pokojne si tento článok zavrite :3 Ale blog nie :P
Škola už je za dverami a môj plán priviazať sa k posteli pravdepodobne nevyjde, soo... musím sa na to psychicky pripraviť :/ Niektorých ľudí vážne nechcem vidieť a s mojou drahou fyzikou som na tom ešte horšie -_- Ale z tých pút sa už tak ľahko nevyvlečiem.
Uvažovali ste niekedy nad tým, že tie najlepšie roky premrháte v škole, potom od nejakej dvadsaťpäťky nasleduje práca donekonečna, mrhanie peňazí na sopliakov ( ako nezabúda vravieť moja mamka :DD) a koniec. Je to zlé, však? :( Pch, byť taká celebrita, alebo sa dobre vydať- v tom aspoň šancu mám a budem ju dookola skúšať :D
Keď ste ešte nezaspali, chcem sa vás spýtať jednu podstatnú otázku. Poznáte alebo ešte lepšie- máte blog na tumblre? o.O Ak nie, tak ste v mojich očiach hlboko klesli :P Je to úžasné miesto, ktoré sa už pomaly stalo mojou drogou, takže kto sa chce stať závislým aj bez drog, šup na t. :3
Pred niekoľkými dňami som tam blúdila ako vždy a našla som totooo :33 Že je to neodolateľná príležitosť? :D Budem sa vám musieť vyspovedať, ale nevadíí! ;)

Víchor 9

Neviem, čo písať, škoda slov... Snáď len to, že vám ďakujem za prekročenie úžasnej tisícky návštev, ktorú ste dosiahli len v necelých dvoch mesiacoch♥♥ A za to, že Víchor čítate♥ Love you so much guys :)

Kapitola deviata -Priveľa prekvapení-

Víchor 8

Štyri strany!!! Hurray! ;) -Víťazoslávny úsmev- :D Ale teraz prosím neočakávajte, že ďalšia kapitola bude mať päť, šesť atď. Toto je moja kapacita. The End. Písanie by mi zabralo priveľa času a máme pred sebou posledný prázdninový týždeň. Poriadne si ho užite, decká, potom prichádza tyrania :/ Eh, viete akú máme hrubú fyziku? Ani by ste neverili :(

Inak, 1. septembra = budúcu nedeľu ideme s dievčatami na 1D This is us u nás v Prešove aaa... nestretnem tam niekoho? Nejaká directionerka? -.- Alebo potom ešte prichádza do úvahy november, ďalšie kino (zasa v PO) a Hunger Games: Catching Fire... Teším sa ako malé decko, asi si aj znovu prečítam knihu, ale mám jeden problém. Nemám tam s kým ísť, takže ak je tu nejaká fanúšička Madam Collinsivej, ihneď dajte vedieť ^_^

Kapitola ôsma -Búrka-

Víchor 7

Krásne tri strany vo Worde. Konečne. Ďakujem vám za úžasné komentáre. Faint, Juli... ste svetové :DD

Víchor 6

Prepáčte, že pridávam tak neskoro. Viete, bola som na jednom tábore, ktorý dokonale vyfotili, napísali úžasný opis a napokon to bol len nadpriemerne priemerný detský tábor, pričom turnus 12-18 vôbec nič neznamenal :D Ale no, aspoň som sa trošku naučila western a spoznala perfektných ľudí. 
Terezka, Lenka, Dia, Sandra, Simča a Klaudia... Ste úžasné, baby moje, nemám slov ♥ ♥ ♥

A VY! Ďakujem za nádherné komentáre, veľmi veľa pre mňa znamenajú :*

Snáď som vás nesklamala ani týmto :D

Keď naše lietadlo minulo Slovensko

Neviem, či to bude niekoho zaujímať, ale risk je zisk.
S rodinou sme boli už po tretí raz v Alanyi a rozhodne to neľutujeme.
Na Turecko som si už spontánne zvykla, ľúbim jeho ľud, krásne pláže a čistú vodu. Tiež nákupy.
Ak by ste sa ešte chceli prekliknúť ďalej, mám tu pár fotiek...

Víchor 5

Tak a som späť v rodnej krajine. Už tretí rok sme išli na dvanásť dňovú dovolenku do Alanye v Turecke a ja som sa tam mala temer ako v raji. Čítanie na pláži, nočné nakupovanie a obdivné pohľady len preto, že som blondínka, teda plavovlasá, no :DD

Veľmi mi chýbalo písanie, no nadobudla som inšpiráciu a včera v noci napísala novú kapitolu.

Svoje favs sa chystám obehnúť o pár minút, tak sa majte na pozore :)

A info z Tureckej riviéry tomorrow :3

Víchor 4

POZASTAVENIE  *26.7.- 6.8.13* xoxo

Víchor 3

Víchor 2

Víchor 1

Víchor -Prológ-

Padol z oblohy. Ten tvor pripomínal ozrutného vtáka, atramentové perie mal prepichnuté desiatkami šípov. Krvácal tak strašne, akoby niekoľkokrát za sebou skočil z mrakodrapu priamo na betónom pokrytú ulicu.

Lenže tu sme boli uprostred nekonečných polí v srdci vidieka.

Keď jeho skmásané telo narazilo na ostré hlavičky pšenice, ani nevzdychol. Keby som bola otočená chrbtom, prítomnosť tohto tvora by som si vôbec nevšimla.

Pokúsil sa natiahnuť zlomené krídlo, ktoré sa však nepohlo ani o malíček.

Zlomok sekundy som váhala.

V živote som o takejto bytosti nepočula, nieto čítala.

Ale on trpí.

Potkýnajúc som sa priblížila a prehovárala samú seba, že mi neublíži. Napriek dedkovým výstrahám, že aj tvor na pokraji smrti je schopný zabíjať. Či už hlasom alebo pohľadom, zoznam bol pestrý.

Ešte ma nezbadal. Jemne som sa sklonila a využila svoju šancu prezrieť si ho.

Od dlhých zahnutých pazúrov na nohách, cez šupiny, ktoré mu pokrývali celé telo- od začiatku pazúrov až po pár centimetrov nad kľúčnou kosťou, k prekvapivo ľudskej, nádherne chlapčenskej tvári. Mal ružovkasté viečka, výrazné lícne kosti a obočie zvraštené bolesťou.

Ignorovala som myšlienku, že ma môže každú chvíľu zabiť a potriasla mu plecami.

Ak mu mám pomôcť, musí spolupracovať.

Prudko otvoril oči a ja som zalapala po dychu. Jeho dúhovky mali jasne zelenú smaragdovú farbu. Ako lístie, ako trávu, ako...

Namieril na mňa dlhý šupinatý prst.

Začal sa zvíjať v agónii, voľnou rukou trhal hrste riedkej trávi.

„Neboj sa,“ kľakla som si k nemu. „Neublížim ti.“

Z vypätím všetkých svojich síl do mňa sotil zovretou päsťou.

Preletela som vzduchom a dopadla na úzku poľnú cestu vo vzdialenosti desať metrov.

Ešte pred chvíľou som tu stála, pozorujúc ho, ako padá z vrstvy mrakov.

Teraz sa mi na bruchu začala vytvárať škaredá modrina.

Hodnú chvíľu som sa na svojho útočníka chmúrila, on si ma už však nevšímal.

Nech si anjel, alebo netvor, pomyslela som si. Tak rýchlo sa nevzdám.

Rozbehla som sa naspäť k nemu a na jeho prekvapenom, priam zhrozenom výraze sa jemne uškrnula.

„Čo odo mňa chceš, bezvýznamná?“ vzdychol si.

„No dovoľ! Pomôcť ti, ty čudák,“ automaticky som sa ohradila.

Ticho sa zasmial.

„Mne už niet pomoci.“

„To nevrav,“ šepla som.

S prázdnym pohľadom sledoval, ako si z pleca sťahujem batoh a so splašeným trhnutím ho otváram. Chvíľu mi trvalo kým som našla to, čo som hľadala.

Vreckový nôž a niekoľko vodičiek z dedkovej výroby.

Z hlavy som si sňala jednoduchú šatku a pevne mu ňou obviazala krvácajúci koniec pravého krídla. Nebolo to kvalitné škrtidlo, ale aspoň niečo.

Nemala som  už po ruke žiadnu inú látku, tak som s nožom odrezala dlhý nerovný kus zo svojej flanelovej košele. Ten mal byť na hlavu.

Pred stiahnutím som mu ešte čelo potrela vodičkou z najvzácnejších byliniek v dedkovej zbierke.

Chlapec ticho zastonal.

So sústredeným výrazom v tvári som pokračovala vo svojej práci.

Jeho smaragdové oči ma po celý čas intenzívne sledovali.

„Čo je?“ zaúpela som, keď to začínalo byť neúnosné. „Viem, že moje liečiteľské schopnosti sú na nič, ale... máš lepší nápad?“

„Eh, veľmi nie. Ďakujem.“

„Môžem zájsť po odborníka. Pár ich tu...“

„Nie!“ zvrieskol.

So zatajeným dychom som sledovala ako privrel viečka a znechutene sykol.

„To ma radšej rovno zabi. S tým nožíčkom to bude ťažké, ale nie nemožné.“

„Čo to... mám chuť ti vlepiť facku. U nás v dedine sa takto nikdy nevraví.“

„Áno, veď vy ste svätí,“ zamrmlal.

Jeho štipľavé poznámky ma začínali neskutočne iritovať.

No náhle sklapol a začal rytmicky odfukovať.

Hádam nezaspal...

V tvári bol príliš bledý, jeho vážne zranenia sa mi vôbec nepáčili.

Zodvihla som posledný kúsok zo svojej košele a napadlo mi, že by som mohla zájsť k neďalekému potoku. Aj na tomto mieste som jasne počula zurčanie vody.

Predsa len... Studená voda by mu pomohla.

Nie.

Ešte by sa v tomto stave pokúsil zdrhnúť.

Vo fľaši mi ostala len trocha minerálnej vody, ktorá bola rozpálená od ostrého slnka, no riskla som to.

Keď sa navlhčená látka dotkla jednej z množstva rubínových fľakov na atramentovom perí, strhol sa. Akoby sa chcel odtiahnuť, no v poslednej chvíli si to rozmyslel.

„Prepáč,“ šepla som.

Slabo sa pousmial, na ľavom líci sa mu vytvorila nebadaná jamka.

Takto sme ostali ešte hodnú chvíľu.

Až kým som sa neodhodlala na základnú otázku.

„Kto ťa napadol?“

Jemne ním myklo, avšak na tvári si zachoval kamenný výraz.

„Skúšal som vyletieť vyššie ako je povolené a... narazil som do brala,“ zaškeril sa.

„Videla som bronzové šípy, ktoré ti prepichli telo,“ namietla som.

Ale... kde sa podeli. Veď som ich jasne videla! Žeby blúznim?

„Blúzniš.“ Chlapec potvrdil moje obavy. „Teraz mi povedz svoje meno, dievča.“

„Heidi,“ zamrmlala som.

„Heidi,“ zopakoval svojím zvučným hlasom. Pripomínal mi harfu.

Vtom ma jemne objal a svoje mäkké pery mi pritlačil na čelo.

Zmizol.

A s ním aj všetky dôkazy, že tam vôbec bol. 

Nový votrelec v bloggerskom svete

Zdravím. Chcela by som vám alebo teda skôr sebe ( keďže som si plne vedomá toho, že na tento blog v jeho začiatkoch nikto nezavíta) priblížiť svoj rozbiehajúci sa mini svet, ktorému sa budem čo najviac venovať :) 
Toto je nová galaxia na internete, patriaca malému násťročnému dievčaťu, ktoré má hlavu večne v oblakoch, miluje fantastické knižky a celý mystický svet vôbec.
Budem tu zverejňovať poviedky svojho neskúseného pera a články s vecami, ktoré sú mi čertovsky blízke...
Nazvime to ako pochabú napodobeninu mojej eGalaxy.
Ak sú ti aspoň trochu blízke knižky, hudba a neobyčajne obyčajné blogy tichých dievčat vyjadrujúcich sa pomocou príbehov, riskni to so mnou ;)